OPK Šala

Lov zveri – „poľovníctvo“ je súčasťou života človeka oddávna. Tvoril významnú časť obživy, ale aj zdroj surovín - koží a kožušín. Lov bol aj priestorom pre návyky v používaní zbraní, pestovaní odvahy a riešenia kritických situácií. Jeho možnosti tvorili vždy prírodné podmienky a predovšetkým výskyt zveri.

Neodmysliteľnou súčasťou histórie poľovníctva je aj história vývoja zbraní. Celkový rámec vývoju poľovníctva dávalo vždy „právo poľovať“ a s tým je spojená legislatíva, v podstate odvodená od vlastníctva pôdy. Dlhodobý vývoj spoločnosti zaznamenal vznik jednotlivých spoločenských formácií od raného feudalizmu po kapitalizmus formoval triednu a majetkovú diferenciáciu. V rámci týchto vzťahov vznikali stimuly i bariéry, ktoré vývoj poľovníctva i poľovníckych zbraní ovplyvňovali.

Historický vývoj

          Poľovníkom bol už dávno známy záujem mládeže o život voľne žijúcich zvierat, o tajomstvá prírody, o zbrane a o poľovnícke zážitky. Preto sa mnohí z vlastnej iniciatívy usilovali tento záujem uspokojiť. Bol z toho obojstranný úžitok: mladí ľudia si rozšírili svoje poznatky o prírode, rozvíjal sa ich citový vzťah k poľovnej zveri a poľovníci získali priaznivcov pre hospodárenie v poľovníckych združeniach a pre rozumné zásahy človeka do prírody. Dôležitým motívom takejto činnosť bolo aj negatívne správanie sa mladých ľudí v prírode, ktoré vyplývalo z ich neznalosti a nesprávneho vzťahu k nej.
          V minulosti mala práca s mládežou v poľovníckom zväze pečať živelnosti, bez systému ako v organizácii, tak aj v obsahu práce. Urobilo sa veľa pokusov, zbierali sa skúsenosti, organizovali sa určité vzorové podujatia, až sa napokon v roku 1967 dospelo k rovnakým náhľadom a k ucelenej sústave, ktorá sa stala organickou súčasťou výchovnej a vzdelávacej práce v poľovníctve.